Chov hnojákov v paneláku alebo na dome
Chovám si už viacej rokov hnojáky v panelákovej pivnici skoro bez
zápachu a som celoročne, čo sa toho týka, sebestačný.
K napísaniu tohoto článku ma inšpirovala nedávna otázka na MRKu na
tému chov hnojákov. Nakoľko tejto problematike sa intenzívne venujem už
dlhú dobu, tak som sa odhodlal prispieť tiež svojou troškou do archívu
MRKu.
Chovám si už viacej rokov hnojáky v panelákovej pivnici skoro bez zápachu
a som celoročne, čo sa toho týka, sebestačný. Preto asi môj článok
nezaujme majiteľov rodinných domkov, ale snáď nám jogurtovým obyvateľom
mestských králikárieň trochu pomôže. Než som sa zbavil záhrady po
pravidelných vpádoch rabovačov, tak som robil pokusy aj s chovom hnojákov a
kalifornskou dážďovkou (doteraz som nepochopil rozdiel medzi nimi).
V tomto článku sa nechcem obšírnejšie venovať ku chovu hnojových
červov vonku. Len by som poznamenal, že základom je zabrániť prístupu
krtov do kompostovej jamy. Lebo ak tam raz vbehne, tak to skutočne vyčistí do
čista. Mne sa to tak stalo a zostali len oči pre plač. Dokonca mi vliezol do
drevenného truhlíku 200×50×50 cm, kde som mal násadu kalifornskej
dážďovky. Truhlík bol kvôli chladu zakopaný do zeme. Krt ho dookola obryl
až pochopil, že sa doňho tak ľahko nedostane. A tak pekne preliezol doň a
po poctivej práci s plným žalúdkom vyliezol von plieniť ďalej. Musel ich
cítiť aj cez drevo. Ochrana sa robí tak, že sa chovná plocha buď zdvihne
nad úroveň zeme na palety, alebo sa ochránia bočné steny a spodok vhodným
materiálom, ako napr. pletivo, guma a podobne.
Ak sa rozhodnete si založiť „farmu“ v pivnici, tak k tomu stačí
veľký plastový kýbel od farby s originálnym vrchnákom. Najprv do
vrchnáku navŕtame, alebo vypálime dierky na vetranie. Potom vyvŕtame na dno
vedra dieru vhodného priemeru na gumený štuplík a to na obvode kýbla. Potom
ju uzatvoríme. Dierku uzatváram štupľom, ktoré používajú
v autoservisoch pri antikoróznych ošetreniach karosérií. Na spodok vedra sa
nasype vrstva 2 – 3 cm hrubého perlitu na drenáž. Ja používam okrasný,
čo sa dáva na povrch kvetináčov.
Ďalej na drenáž nasypeme základ chovu so substrátom, v ktorom žili.
Doporučujem začať s kompostovým substrátom. A potom už len kŕmiť a
kŕmiť. Upozorňujem, že žiadny loger s kávy, ako píšu niektoré
časopisy, na tom by si nepochutili, bolo by to pre nich Dachau. Dávam im
zbytky ovocia a zeleniny. Ak kŕmim zeleninou, je lepšie, ak je uvarená.
Kŕmenie im predpripravujem strúhaním, lebo tak to červy rýchlejšie
spracujú a na povrchu nevzniká hnitie a následne smrad. Kŕmiť treba ale
s citom. Môj odhad je neprekračovať kŕmnu vrstvu cca 1,5 cm.
Pri prílišnom premokrení substrátu kŕmením (nikdy ho nerosím) prechádzam
dočasne na suchú stravu, ako je šrot alebo zbytky suchého krmiva. Raz za
čas prehodím povrch dvoma hrsťami repky, ktorá do týždňa vyklíči a
tiež odoberie prebytočnú vodu a dodá hnojákom „vitamíny“. Substrát
musí byť síce vlhký, ale nie kašovitý.
Základom chovu je pravidelne ho sledovať, stačí každý druhý deň, aby sa
červy neudusili. Totiž nedá sa zabrániť procesu kvasenia a tu vzniká oxid
uhličitý, ktorý je ťažší ako vzduch, naplní kýbel a chov sa začne
dusiť. Zistíme to tak, že hnojáky sa nachádzajú na povrchu a nereagujú na
svetlo, alebo len veľmi pomaly. Potom sa musí rýchlo prevzdušniť
substrát – stačí ho ponadvihovať vhodným kolíkom, nahnúť kýbel pod
asi 45° uhlom a mať ho odokrytý. Takto sa vznikajúci oxid „vylieva“
z kýbla von a vrch substrátu sa vcelku slušne prevzdušňuje. Celkovo ho pri
bežnom stave chovu úplne nezakrývam, lebo červy pri plnej spokojnosti
nemajú prečo vyliezť do suchého prostredia.
Iné je to, keď mám so sebou pri vode celú „farmu“ na viacdňovej
rybačke a v noci padá rosa. To potom prchajú von a treba ho uzatvoriť. Inak
čo sa týka ďalšej údržby, stačí raz za mesiac odzátkovať vyvŕtaný
otvor, nahnúť kýbel a prebytočnú vodu vypustiť. Dobre sa mi osvedčilo
urobiť tiež vrstvu z čiastočne rozloženého ihličia (výborná je
borovica) cca 3–4 cm, – na ktorú hneď kŕmim. Perfektne to prevzdušní
substrát a časom nám aj v strede kýbla vznikne drenáž, lebo ihličie sa
rozkladá veľmi pomaly. Ak správne vedieme chov, tak asi do roka sa nám
naplní kýbel až po vrch. Potom stačí len odobrať spodok a pokračovať
ďalej, lebo červy sa nachádzajú prevážne v hornej štvrtine chovného
substrátu.
Pri takto vedenom chove sú hnojáky vo výbornej kondícii a sú z nich
nádherný mackovia. Moje skúsenosti z hlavného toku Dunaja hovoria, že
menšie sumce do 10 kg veľakrát dajú prednosť chumáču hnojákov pred
rovnakým sústom z dážďoviek alebo pijavíc. A zubáče si na nich tiež
často radi pochutia. Asi to má na svedomí ich typická vôňa, ktorú okolo
seba vylučujú. Takto chované hnojáky predčia kupovaných z predajní,
ktoré bývajú často zakrpatené a tenké, lebo pochádzajú z nevhodných
chovov (napr. studené (prasačie) hnoje). A hlavne, máme ich vždy po
ruke.
Na záver chcem pripomenúť, že skôr než začnete s chovom, treba tiež
predpripraviť manželky a presvedčiť ich o tom, že tie červy skutočne
nevylezú von. A keď sa predsa nájde jeden odvážlivec, tak to bola buď len
„neuveriteľná“ náhoda, alebo to má na svedomí sused, čo počúva
nahlas techno. Moja si na to už po rokoch tak zvykla, že dokonca keď nájde
tuláka, tak ma v klude zavolá, alebo ho sama vloží naspäť do chovu.
A tak chvála našim manželkám, že majú s nami také strpenie.
|